Ako na správne kompostovanie trávy a lístia? Praktické rady a tipy

Každý záhradkár vie, že organický odpad vyprodukovaný v záhrade a domácnosti je veľmi vzácny. Sama príroda vytvorila efektívny spôsob, ako ho premeniť na kvalitné prírodné hnojivo, ktoré nazývame kompost. Ten obsahuje množstvo živín a pomáha v pôde zadržiavať vlahu. Zistite, aké kroky sú dôležité pri kompostovaní pokosenej trávy a popadaného lístia, ktoré patria k hlavným zdrojom organického odpadu zo záhrady.

Pokosená tráva a suché lístie môžu navonok pôsobiť ako dva úplne odlišné typy organického odpadu, ktoré pri kompostovaní vyžadujú rozdielny prístup. V skutočnosti sú to však dve dôležité ingrediencie, ktorých správnou kombináciou môžeme dosiahnuť výborné výsledky.

Zdravý kompost z trávy a lístia: Ako na to?

Každý zdravý kompost vyžaduje dve zložky organického odpadu na dostatočné zahriatie a rýchle rozloženie – zelenú (dusíkatú) a hnedú (uhlíkovú). Zelená zložka vďaka vysokému obsahu dusíkatých látok a vody slúži ako palivo pre baktérie vytvárajúce kompost. Patrí tu:

• čerstvo pokosená tráva,
• burina,
• hnoj,
• šupky z kuchyne,
• kávový grunt,
• škrupiny z vajec.

Hnedá zložka obsahuje len malé množstvo dusíkatých látok, no je bohatá na uhlík a zároveň slúži ako zdroj bielkovín. Patria sem:

• suché listy,
• vysušená tráva,
• piliny,
• slama,
• odrezky,
• podrvené konáre.

V prípade nedostatku „hnedého“ odpadu môžete použiť aj novinový papier alebo kartón.

Správne kompostovanie pokosenej trávy

Pre zdravý kompost je kľúčové skombinovať zelenú a hnedú zložku v správnom pomere. Hnedá zložka by mala tvoriť väčšinu kompostovanej hmoty, pričom zelená zložka môže byť 25 – 50 % z celkového objemu.

Ak vyhodíte na kompost väčšie množstvo čerstvo pokosenej trávy (vrstva hrubšia než 10 cm) bez dôkladného zamiešania s hnedou zložkou, môžete mu vážne uškodiť. Hrozí, že sa na povrchu kompostovej kopy vytvorí nepriedušná vrstva, ktorá vyvolá zahnívanie vlhkej trávy vo vnútri.

Aby ste sa tomuto problému vyhli, je dôležité trávu dôkladne zmiešať s hnedou zložkou a aspoň raz za mesiac kompost otočiť. Tým zabezpečíte dostatočný prísun kyslíka, bez ktorého by baktérie produkujúce kompost neprežili.

Ak bola pokosená tráva ošetrená herbicídom, je dobré skontrolovať jeho rozložiteľnosť. Pri väčšine voľnopredajných produktov na Slovensku je však zaručená ich bio-degradácia už v priebehu niekoľkých dní, takže sa môžete vrhnúť aj na kompostovanie takejto trávy.

Ako na správne kompostovanie lístia

Suché lístie, ktoré ste celú jeseň pracne upratovali hrabľami či akumulátorovým fukárom, nemusíte vyhadzovať ani páliť. Vďaka kompostovaniu sa z neho stane organické hnojivo, ktoré môže neskôr výrazne zlepšiť vlastnosti pôdy vo vašej záhrade. Ak je to možné, listy pred vyhodením na kompost najprv podrvte. Môžete ich aj pozbierať kosačkou, ktorej nože ich posekajú na drobné kúsky, takže sa rozložia oveľa rýchlejšie. Zároveň tak zabránite tomu, aby sa z vlhkých listov vytvorila nepriedušná vrstva, ktorá spomaľuje rozkladanie.

Podrvené listy je dobré skombinovať, napríklad postupným vrstvením, so zelenou dusíkatou zložkou v pomere približne 4 : 1. Spoľahlivo tu poslúži tráva z posledného kosenia na jeseň, prípadne kuchynský odpad.

Kompostovú kopu nezabudnite obrátiť aspoň raz za mesiac. Ak objavíte suché časti, pridajte trochu vody. V opačnom prípade, ak je kompost mokrý a zapácha, pridajte materiál, ktorý nasaje prebytočnú vlhkosť, napríklad suché listy či piliny.

Počas zimy sa rozkladanie zastaví a kompost nemusíte obracať až do jari. V obracaní a kontrolovaní vlhkosti pokračujte od jari do jesene, až pokiaľ sa organická hmota úplne nerozloží na kompost.

Patria orechové listy do kompostu?

Osobitnou témou je kompostovanie orechových listov, ktoré sú známe svojimi antibakteriálnymi účinkami. Preto sa rozkladajú pomalšie, no to neznamená, že kompost z nich nie je rovnako kvalitný. Stačí ich skombinovať s listami z iných stromov tak, aby netvorili viac ako jednu štvrtinu listovej hmoty. Potom ich môžete použiť podľa postupu vyššie. Ak orechové listy posekáte kosačkou a zamiešate s pokosenou trávou, rozdiel v rýchlosti rozkladu si ani nevšimnete.

Jedinou výnimkou je lístie z orecha napadnutého antraknózou. Teploty dosahované pri tvorbe kompostu totiž nestačia na zneškodnenie plesne, ktorá spôsobuje toto ochorenie, a tá by sa tak mohla ďalej šíriť aj v komposte.

Aké faktory ovplyvňujú kompostovanie trávy a lístia?

Pre rýchle rozloženie organickej hmoty sú dôležité dva faktory –  teplota a vlhkosť. Okrem prístupu kyslíka je dôležité zabezpečiť aj dostatočné množstvo organického odpadu, ideálne aspoň 1 m3. Pri menšom množstve baktérie nedokážu kompost zohriať na dostatočne vysokú teplotu. Tá je potrebná na „sterilizáciu“ kompostu, pri ktorej odumierajú choroboplodné zárodky a ničia sa semená burín.

V zdravom komposte by teplota mala dosiahnuť 50 – 60 °C a niekoľko centimetrov pod povrchom by mal byť citeľne teplý. Ak to tak nie je, treba kompost obrátiť a pridať organický odpad, najmä zelenú dusíkatú zložku. Alternatívou je aj pridanie očkovacieho kompostu, kvalitnej záhradnej zeminy alebo mikrobiologického štartéra, vďaka ktorému sa zvýši činnosť baktérií a teplota kompostu.

Dôležité je tiež založiť kompostovú kopu v tieni, kde nebude tak rýchlo vysychať. Baktérie v komposte totiž potrebujú pre život určitú úroveň vlhkosti. Príliš presušený kompost sa bude rozkladať len veľmi pomaly. Ideálne je zakryť kopu priedušnou záhradnou textíliou alebo strieškou, ktorá zabráni vysychaniu, no nezamedzí prístup kyslíka. Zároveň ochráni kompost pred premočením počas silných dažďov. Premočenie mu takisto škodí, pretože spúšťa hnilobné procesy. Tie môžu spôsobiť, že namiesto kompostu z trávy a lístia budete mať na záhrade slizkú zapáchajúcu hmotu.

Ako zistíte, že je kompost dobre rozložený?

Hotový kompost je tmavohnedý, ľahko sa drobí a má príjemnú vôňu lesa a pôdy. V teplých podmienkach je možné kompost z trávy a lístia vytvoriť v priebehu 6 mesiacov, v chladnejších oblastiach to môže trvať až rok. Dôležité je pravidelne ho obracať, kontrolovať vlhkosť a teplotu, a podľa potreby pridávať dusíkatú zložku (ak teplota nie je dostatočne vysoká), hnedú zložku (ak je príliš mokrý, resp. zapácha) alebo vodu, ak je príliš suchý. Kompostovanie však bezpochyby patrí medzi najlepšie spôsoby, ako zrecyklovať organický odpad a získať tak vynikajúce prírodné hnojivo, za ktoré sa vám vaša záhrada poďakuje.