Oranie záhrady a príprava pôdy na výsadbu: Ako postupovať a na čo si dať pozor?

Či už zakladáte novú záhradu na neobrábanom pozemku alebo máte pred sebou pravidelne orané pole, pôdu treba každý rok dôkladne pripraviť na výsev či výsadbu. Oranie alebo rotavátorovanie môže na prvý pohľad vyzerať odstrašujúco. Náš sprievodca vám však ukáže, že kyprenie pôdy môže zvládnuť aj úplný začiatočník. Prečítajte si naše tipy, ako a kedy orať záhradu, či ako ju pripraviť na jarnú výsadbu. 

Oranie, rotavátorovanie alebo kultivovanie záhrady? Aké sú ich výhody či nevýhody?

Oranie, rotavátorovanie a kultivácia pôdy sú tri rôzne činnosti s rovnakým cieľom – rozdrobiť a prevzdušniť pôdu a vytvoriť tak ideálne prostredie na klíčenie semien, tvorbu korienkov a rast nových rastlín. Zároveň je to príležitosť na zlepšenie jej vlastností. Na jednej strane môžeme oraním efektívne navrátiť do pôdy stratené živiny zapracovaním kompostu alebo hnoja.

Na tej druhej môžeme pridaním kompostu alebo vychnutého rozdrobeného lístia obnoviť jej priaznivú štruktúru na mieste osivového lôžka. V piesočnatej pôde tak oraním zlepšíme jej schopnosť zadržiavať vodu a, naopak, v ťažkej ílovitej pridaním kompostu zlepšíme odvádzanie vody z jej povrchových vrstiev. V každom prípade je obohatenie pôdy o dobre rozložený organický materiál veľkým prínosom. Opatrný treba byť pri zapracovaní čerstvého hnoja. Treba to robiť ideálne na jeseň, aby sa stihol rozložiť. 

Rozdiel medzi orbou, rotavátorovaním a kultiváciou pôdy je predovšetkým v hĺbke záberu, no výsledný efekt veľmi závisí aj od použitého nástroja. Výber vhodného spôsobu kyprenia pôdy  sa odvíja tiež od veľkosti pozemku, typu zeminy a plánovanej výsadby, resp. výsevu. 

• Oranie záhrady 

Orba sa od rotavátorovania a kultivovania líši najmä tým, že jej cieľom je pôdu nielen prevzdušniť a rozdrobiť, ale tiež prevrátiť mačinu a dostať na povrch nižšie uložené vrstvy bohaté na živiny. Na tento účel sa používajú pluhy pripojené k malému dvojkolesovému, prípadne veľkému štvorkolesovému, traktoru. Jeho typ závisí od veľkosti pozemku. 

S pluhom sa pri oraní záhrady môžete dostať až do hĺbky 50 cm, no vo väčšine prípadov stačí orať približne do 30 cm. V bežnej zeleninovej záhrade orba nie je nevyhnutná a robí sa len pri založení novej na dlhodobo neudržiavanom pozemku. Na veľkom poli je však každoročnou činnosťou, ktorá obráti pôdu, rozdrobí ju a pripraví na bránenie a následný výsev. 

• Rotavátorovanie a rýľovanie

Rotavátorovanie a rýľovanie sú vo svojej podstate rovnakou činnosťou. Ich cieľom je rozdrobiť pôdu a prevzdušniť ju do hĺbky približne 20 cm. Rozdiel je len v použitom nástroji. Kým rýľovanie sa robí ručne pomocou rýľa a stačí na menšie záhony, pri rotavátorovaní sa používa  benzínový rotavátor, ktorý značne uľahčuje prácu na veľkých pozemkoch. Benzínové rotavátory so záberom v rozpätí 60 – 80 cm podstatne skracujú čas práce a vynaloženú námahu. 

Požadovaný výkon rotavátora závisí najmä od veľkosti pozemku a typu pôdy. Pre stredne ťažkú (piesočnato-hlinitú) až ľahkú (piesočnatú) pôdu do veľkosti pozemku 500 m2 stačí rotavátor s výkonom do 5 hp. Na väčšie miesta alebo ťažkú ílovitú pôdu odporúčame zvoliť typ s vyšším výkonom.

Existujú aj elektrické rotavátory s menším záberom do 40 cm a výkonom do 1 hp, ktoré sa hodia na malé pozemky okolo 200 m2. Treba však počítať s tým, že tieto stroje sú oveľa ľahšie a ich nože sa nedokážu zaryť dostatočne hlboko alebo rozdrobiť neobrábanú pôdu. Vhodné sú najmä na pravidelne obrábané pozemky, kde stačí upraviť pôdu do hĺbky približne 15 cm.  

• Kultivovanie (okopávanie) pôdy

Či už zoberiete do ruky motyku alebo použijete malý kultivátor, oba nástroje sú stavané na rozdrobenie povrchu pôdy a vytrhanie buriny. Hĺbka záberu je pre nižší výkon podmienená jej typom. V piesočnatej pôde, prípadne v pravidelne obrábanej stredne ťažkej, sa dostanete do hĺbky približne 10 –15 cm. Pri ílovitom type sú však kultivátory vhodné maximálne na rozbitie stvrdnutého (pôdneho) prísušku. 

Kultivátor či stará dobrá motyka sú stavané najmä na údržbu malých záhonov. Akumulátorové kultivátory ako napríklad náš model EGO POWER+ CTA9500 sú tiež ideálne na obrábanie pôdy v skleníkoch, pretože nevypúšťajú škodlivé benzínové splodiny. Navyše vďaka výkonu 2.7 hp sa dostane naozaj hlboko. Pripravíte ním ideálny pôdny podklad pre zeleninové alebo kvetinové záhony. 

Kedy je správny čas na kyprenie  pôdy?

Pre väčšinu záhradkárov je najlepším časom na oranie záhrady alebo jej rýľovanie jar. Počas zimy sneh a dážď zhutnia pôdu a na jar je čas rozdrobiť ju a prevzdušniť. Sadenice či klíčiace semienka potrebujú kyprú vzdušnú pôdu, aby mohli vytvoriť svoje jemné korienky a rýchlo sa prehupnúť do rastovej fázy. Správny čas na orbu závisí od klimatických podmienok, no existujú dve základné pravidlá. 

Pôda musí rozmrznúť a preschnúť pred tým, ako ju začnete obrábať. Mokrá sa nesmie orať, pretože úplne zhutnie, stvrdne a stane sa nevhodnou na pestovanie rastlín. To, či je rozmrznutá, zistíte tak, že do nej zapichnete rýľ. Ak ho viete zapichnúť do plnej hĺbky bez ťažkostí, pôda je rozmrznutá. Vlhkosť, naopak, otestujete tak, že zoberiete do ruky kus hliny a stlačíte ho v dlani. Ak sa v ruke drobí, pôda je dostatočne preschnutá a môžete sa pustiť do rýľovania či orania. No ak sa zlepí, treba počkať, kým viac nepreschne. 

Na čo si dať pozor: Vyvarujte sa zhutneniu pôdy nadmerným oraním 

Mnoho záhradkárov nevie, že príliš častým rýľovaním alebo oraním záhrady jej môžu viac ublížiť, než pomôcť. Príliš častá orba môže viesť k vytvoreniu tvrdej dosky zhutnenej pôdy tesne pod úrovňou záberu pluhu alebo rotavátora. To spôsobuje dva problémy. 

Prvým je, že väčšie rastliny nie sú schopné zapustiť korene pod úroveň záberu rotavátora. Namiesto toho narazia na zhutnenú pôdu a zastavia sa. To však môže viesť k zastaveniu rastu celej rastliny. 

Druhým problémom je nízka priepustnosť tvrdej pôdnej dosky pre vlahu v pôde. Dažďová voda sa zastaví na zhutnenej vrstve, z ktorej nedokáže odtiecť. Môžete tak veľmi ľahko skončiť s rozmočenou a podmáčanou povrchovou vrstvou pôdy.

Príliš časté obrábanie tiež narúša krehkú symbiózu medzi mikro a makroorganizmami, ktoré v nej žijú. Ľahko môže dôjsť k drastickému úbytku populácie dážďoviek a iných užitočných organizmov. Tie prirodzene kypria pôdu a vytvárajú ideálnu štruktúru na rast koreňov do hĺbky. Preto je dôležité nepreháňať to s hĺbkovým obrábaním a ak je to možné, poorať pôdu každý rok do inej hĺbky. Rozbije sa tým zhutnená časť pod vrstvou prekyprenej. 

Ako postupovať pri oraní, rotavátorovaní alebo kultivovaní 

Obrábanie pôdy sa veľmi nelíši od kosenia trávnika – podobný pohyb a smer ako pri kosení používate aj pri rotavátorovaní či orbe. Prvým krokom pred oraním záhrady je jej príprava. Motykou odstráňte z povrchu burinu, ktorej semená by ste mohli nechtiac zapracovať do pôdy. 

Sekerou alebo rýľom odstráňte kamene, viditeľné korene stromov a kríkov a čokoľvek, na čom by sa mohli otupiť nože rotavátora alebo kultivátora. Následne si pomocou šnúry vyznačte okraje pozemku, kde budete pracovať. Ak plánujete pri oraní zapracovať do pôdy kompost, rovnomerne ho rozložte na povrch vo vrstve s hrúbkou 5 až 10 cm. 

Keď je pozemok pripravený, môžete začať pracovať. Neponáhľajte sa. Dôležité je netlačiť stroj dopredu príliš rýchlo a dať mu dostatok času na rozbitie hrúd a spracovanie pôdy. Postupujte premyslene riadok po riadku. Nevracajte sa však späť na miesto, ktoré ste už raz prešli. Opakované kultivovanie zhutňuje podkladovú dosku, takže každý riadok prechádzajte iba raz. Podobne ako pri kosení systematicky prejdite celý pozemok a nechajte pôdu zopár dní odpočinúť. 

Následne je záhrada pripravená na siatie alebo sadenie sadeníc či zemiakov. Počas roka už stačí len jednoduché pletie pomocou kultivátora, prípadne rozbitie prísušku na zlepšenie prístupu vlahy a vzduchu ku korienkom. 

Veríme, že tento sprievodca vám pomohol lepšie porozumieť tajomstvám práce s pôdou. Prajeme vám veľa zdaru a trpezlivosti. Kvalitná príprava záhrady pred výsadbou sa vždy oplatí.